HISTÓRIA
(ALEBO AKO TO VŠETKO ZAČALO?!)
Jedného pekného, zimného, teplého dňa v roku 2005, keď nebolo nikde snehu len na umelo zasnežených zjazdovkách, sme sa rozhodli isť si zalyžovať do Jasenskej doliny. Samozrejme bolo teplo ale aj tak zasnežovali, tak sme dosť času trávili v bufeteJ. Jediný šofér Miňo sa okúňal a dal si len za jeden. Každý spomína na to, že to bola len taká lúčka kde sa nedalo ani polyžovať, až nato že Miňo zlomil obidve lyže. „Nikto sa mu ani nesmial“. Keďže to bolo tesne pred odchodom do Álp, musel sa rýchlo poobzerať po nejakých lyžiach. Ako neznalý problematiky si xel najprv kupiť len skialpové lyže a viazanie, lenže mu rýchlo vysvetlili, že mu to nebude pasovať . Tak Miňo zainvestoval a nechal v obchode cez 30tis SKK!!! Vtedy sme si mysleli, že mu pekne j......é. Čóóóó? Nie dlho nato Majči dostal ponuku kúpiť komplet výstroj za nejakých neuveriteľných 11tis SKK. Niekto má šťastie!Ako inak Majči. To už pomaly mali za sebou prvé výstupy cez sedlo na Vojšín, kde ich zaúčal do tajov šlapačky Braňo. Sem tam požičal aj ženinu výstroj len, aby nás do toho dostal a aby mal s kým chodiť po akciách. Prvú ozajstnú šlapačku zažili chlapci v zložení Braňo, Miňo, Majči a Maťo R. + nejaký ľudia na Chopku a na Ďumbieri. Od vtedy o ničom inom ani nevraveli. Tak som to teda vyskušal aj ja, hoci som mal najbohatšie skúsenosti so snežnými športmi (lyže,snowboard,snowblade), skialp som ešte neokoštoval. Tak som Brančiho vytiahol jedného pekného dňa, ako inak na jeho výstroji (Streule+nejaké trôtiky od silvretty J) na Vojšín. Samozrejme mi to hneď zachutilo. Po prvej šlapačke sme museli isť na pivko a tam sa zrodil super nápad, čo keby som si išiel kuknúť nejaké lyžiarky do NR, že Braňo tam má nejakého známeho a má za super cenu Lowy. Tak sme tam hneď vyrazili, vybral som si nejakých 15tis, čo ak náhodou. To som ešte netušil, že v momente budem mať nakúpene za 26tis a to som nemal nič na seba ale to je iná kapitola. To nedalo Maťovi R a nabažený do polroka nakúpil takú výstroj ako z katalógu, šak je známe,že študenti majú najviac peňazíJ. Rudy sa tiež nedal zahanbiť a dovtedy otravoval Braňa aby mu zohnal výstroj, až nakoniec povili a zohnal mu. Prvé spoločné výstupy sme absolvovali v Nízkych Tatrách a hlavne na horských chatách (Kamienka, Kosodrevina, Chata M.R. Štefánika, Chata pod Chlebom, Žiarska chata) kde aj vznikla myšlienka tohto spolku a tejto stránky, len dlho to ostávalo len v našich hlavách. Potom to už išlo ako po masle, nové zážitky, nové túry, žľaby, zjazdy....
V roku 2007 prišlo ďalšie náhle rozšírenie našej malej komunity, keď z ničoho nič dobehol Vlado za Braňom, aby mu namontoval viazanie a že kúpil komplet výstroj za super cenu a že bude chodiť s nami. Tu mi nedá nespomenúť ako na jeho prvom skialpe prišiel Vlado v jednej zo zákrut pri zjazde z Ďurkovej útulne naraz o všetky klipsne J tak ich nechal len tak volne ležať na ceste. „Nikto sa tomu nesmial“. Ale blysol sa a o týždeň kúpil riadne Scarpy. Ďalším nie dlho váhajúcim členom sa stal Miloš, po tom ako zaútočil na burzu v BB a nakúpil naraz v jednom týždni komplet aj oblečením. Tiež musím spomenúť jeho prvý skialp v Žiarskej doline, kde sa mu podarilo padnúť asi 50-krát (cestou hore J) a dole ďalších nespočetne krát, čo malo za následok totálne vyčerpanie a nedokázal si zodvihnúť ani lyžicu k ústam na Žiarskej chate. A tri dni sme o ňom nepočuli ani nevideli. Nuž a Maťo M má už tiež krst ohňom za sebou, keď som mu po dvojdňovej šlapačke z Ďumbiera na požičanej výstroji vypaľoval pľuzgiere od lyžiarok na nohách domáckou („neštípalo“ tak neviem prečo dával také ksichty a pazvuky). Ale pomaly to dáva na správnu mieru, keďže oznámil upgrade výstroja na profi level.
Zvláštnou kapitolou je Chuck Norris, ktorému sme nedokázali odolať a prijali sme medzi nás, hoci si ani nechcem predstaviť, čo by s nami porobil, keby sme len trošku zapochybovali. Samozrejme za Chuckom na šlapačkach nestíhame. Je taký rýchly, že sme ho vlastne ešte ani nevidel, len mu oznámime kam ideme a on nato, že tam už bol.
Takže asi takto nejako každý z nás prežíval začiatky, samozrejme mojimi očami a podľa toho čo mi utkvelo v pamäti, ale snáď som sa u väčšiny trafil.
Prajem veľa ďalších spoločných a hlavne bezpečných akcií.
created by: mehet