Mont Blanc 2008 - Makači
Piatok 1.8.2008
Misia Mont Blanc alias Maťo a Milan sa vydáva na dlhú cestu na najvysšiu horu Európy Mont Blanc 4810 m. Po polročných úvahách, brázdnení internetových stránok, dlhých rozhovoroch so skúsenejšími horalmi, avšak "iba" s jediným cieľom, zdolať strechu Európy. Treba povedať, že v poslednej chvíli sa nám plánovaná zostava oklieštila o jedného člena výpravy Majčiho, ktorý kvôli chorobe nakoniec nemohol s nami pocestovať.
Je piatok ráno, stojíme ešte v hypernove nakúpiť si nejaké potraviny, doplniť posledné zásoby a dlhá cesta sa môže začať. Nedá mi nespomenúť, že sme ešte dostali pokutu od našich "zelených kamarátov", ale naštastie sme si to vyčerpali u nás a počas našej misie sme s nimi už nemali žiadne problémy. Cesta bola relatívne dobrá, žiadne zápchy a tak sme okolo 9 večer dorazili do cieľa pod našu prvú štvortisícovku Breithorn 4165 m, ktorú sme si vybrali ako aklimatizačnú túru. Pri malom jazierku sme si postavili stan a samozrejme začalo pršať, takže prvú noc sme strávili búrkou, avšak prebudili sme sa do krásneho rána.
Sobota 2.8.2008
Pobalili sme sa a nasadli na lanovku, ktorá nás vyviezla do výšky 3500 m, tu sme si hneď obuli mačky a vidali sa na cestu, vrchol bol zatiaľ v nedohľadne. Šľapať sme začali o pol 10. Cestu nám spríjemňovalo nádherné slnečné počasie a treba povedať, že ľudia okolo nás sa lyžovali. Asi po pol ceste sme sa naviazali na lano a už sme videli aj náš cieľ, bolo tam relatívne dosť ľudí. Pred nami je posledný stupák a my stojíme na vrchole o 11:46, navzájom si gratulujeme, pretože je to naša prvá štvortisícovka a my sme radi, že sme ju zvládli. Z vrcholu sme mali nádherný výhľad na okolité kopce Cervinio, Matterhorn a v diaľke aj na náš cieľ Mont Blanc. Čo sa týka nadmorskej výšky, nemali sme žiadne problémy, akurát kyslíka bolo menej, takže sme často stáli a rozdýchavali. Po chvíli sme sa rozhodli na zostup. O pol 2 sme boli pred lanovkou, vyzúvame mačky a vezieme sa dolu k autu a tu to začína, veľká bolesť hlavy. Nadmorská výška nenechala na seba dlho čakať a musím povedať, že bez váhania som si dal zázračnú ružovú tabletku, lebo by mi asi roztrhlo hlavu. O pol hodinu už bolo všetko v poriadku a my sa pomaly presúvame pod náš cieľ do campu Les Houches. Prechádzame 11 a pol kilometra dlhý tunel pod Mont Blancom, za ktorý sme zaplatili 41 Euro. Po dlhom hľadaní campu, kde miestni ľudia absolútne nevedeli po anglicky ani nemecky, sme našli naše táborisko. Hneď pri vstupe sme zazreli niekoľko slovenských stanov. Povybalovali sme sa, postavili sme stan, dali sme si po štamperlíku hruškovice, najedli sme sa, prehodili sme pár slov s okolitými Čechmi a Slovákmi a vychutnávali sme si chvíle pod vrcholom Mont Blancu v peknom počasí. Na nedeľu sme si naordinovali deň voľna, aj napriek tomu, že predpoveď počasia až do štvrtka vyzerala veľmi priaznivo. Večer sme si otvorili dve fľaše vína a okolo polnoci sme zaliezli do stanu.
Nedeľa 3.8.2008
Zobudili sme sa okolo 8 ráno, Česi vedľa nás sa ešte stále balili a pripravovali na výstup, tak sme sa pozreli na seba a pomysleli si, že idú trošku neskoro ...My sme sa konečne osprchovali a výdatne naraňajkovali aj v spoločnosti Rumunských kamarátov. Počasie bolo priam famózne, pri raňajkách sme sa debatovali s Rumunmi, ktorí sa chceli ešte dnes presunúť aspoň na kamennú chatku neďaleko od konečnej zastávky zubačky.
Nakoniec sme si okolo obeda povedali, že pobalme sa aj my a poďme dnes aspoň na chatu Tette Rousse 3167 m. Síl sme mali dosť, počasie bolo skvelé...hneď sme sa dali do balenia, pobalili sme sa na 3-4 dni, batohy vážili okolo 15 kilogramov, čo nám veľmi nevoňalo, ale čo sa dá robiť, nedalo sa nič vyhodiť.13:30 sme nastupovali na lanovku z Les Houches, teplomer ukazoval 28 stupnov a obloha bola jasná. Lanovka nás odviezla do výšky 1790 m La Hutte a odtiaľ sme sa presunuli zubačkou do výšky 2372 m na Le Nid d' Aigle. Sem sme prišli o 14:30 a vydali sa na chatu Tette Rousse. Cesta bola kamenistá, nie náročná, bez použitia rúk, s trekovými palicami, za nádherného počasia. Zvolili sme pomalé tempo, pretože batohy boli tažké a za dobrého počasia sme sa nemali kam ponáhľať. Sprevádzali nás voľne žijúce kamzíky a stretávali sme veľa turistov, ktorí sem chodia na výlet, pretože za dobrého počasia je to skutočne prechádzka. Výškové prevýšenie 800 m. 17:15 sme prišli na chatu Tette Rousse, kde sme postavili stan na kameňoch, nie veľmi pohodlné, ale inak v pohode, urobili sme pár záberov, uvarili sme si polievočku, zjedli sme rožok so slaninou a syrom, ale veľmi hladní sme neboli. Hodnú chvílu sme sledovali masív na Duome du Gouter-povestný kuloár, cez ktorý v tom čase padali kamene dosť často, nakoľko bolo teplo a ľad sa topil. V chate sme si dali jedno pivko za 6 Euro a okolo 10 sme išli spať, je cca 13 stupňov a trošku fúka. Ceny na chate Tette Rousse: 4,20 E 1 a pol l vody, 6 E pivo, hlavné jedlo 8-12 E, káva 2 E, chata je veľká, teplá, čistá, s prezuvkami a s WC.
Noc bola príšerná, fúkal veľmi silný vietor, môžem povedať, že sme vôbec nespali. Celá noc vyzerala asi takto- Miňo: "Spíš?"...Ja:"Hmn? ee...a ty?", Miňo: "Hmn, ...ee"! A takto vyzeral náš rozhovor každú hodinu. Po troch hodinách tŕpnutia a napätia, či to náš stan vydrží, sme sa zmierili s tým, že keď to vydržal doteraz, vydrží už celú noc, teda môžme v kľude spať. Avšak to vôbec nebolo ľahké, pretože pri takom veľkom hluku, aký vytváral silný nárazový vietor to ani nebolo možné. Takže sme sa vôbec nevyspali. Teplota v stane do rana bolo cca 6 stupňov.
Pondelok 4.8.2008
Ráno sme "vstávali" okolo 8, vietor stále neutíchal a preto sme náš výstup postupne odkladali na neskôr. V chate sme si uvarili polievočku a čajík, podebatovali sme so Slovákmi, ktorých tam bolo asi 20, čiže plná chata. No nakoniec sme sa predsa len rozhodli, že sa pobalíme a výstúpime na chatu Gouter 3817 m. Aj keď počasie nám až tak nepraje, stále fúka silný vietor, ale my sa utešujeme, že v skalách vietor nebude až taký silný. Strmina od chaty Tette Rousse až do chaty Gouter je 650 výškových metrov a začína to povestným kuloárom. Je dosť zima, takže kamene až tak nepadajú, nemáme ani mačky, ani sa neistíme lanom, ani cepín v rukách. Považujeme to na tomto najexponovanejšom a možno najťažšom úseku zbytočné. Pred Kuloárom sme sa doslova pozreli hore, či nepadajú kamene a prebehli sme cez neho ako srnky. Ďalej nás už čaká len veľmi strmý úsek, kde používame všetky 4 končatiny, miestami sú tu naťahané fixy, laná, ktoré nám výstup uľahčujú. A sme hore! Od chaty Tette Rousse sme túto stenu zvládli za 2 hod.15 min. /13.00-15.15/. Na chate ubytovanie nemáme, ale vyhodiť nás nemôžu, budeme spať asi niekde pod stolom, pretože do známeho "ice campu", kúsok nad chatou sa nám veľmi nechce ísť stavať stan v tom fujaku. Objednávame si čaj- 3,5 Eura a polievku- 5 Euro, pretože vo vlastných varičoch sa tu nemôže variť. Polievka...neviem akej chuti-nejakej cibulovej bola redšia ako čaj, ktorý sme si dali. Ešte si dávame štamperlík z ťapky, lebo je nám zima. Nekoniec sme sa prezliekli, lebo nám stále bola zima a už nám neostáva nič iné, iba sa modliť, aby bolo pekné počasie a aby sa nám posledný výstup podaril. Nakoniec sa nám podarilo vybaviť si izbu a teda dve postele vo vodcovskej izbe za 12,5 Eura na osobu s 50 percentnou zľavou, vďaka Alpenverein. Boli sme nesmierne šťastní...konečne posteľ po 4 dňoch. Ráno o 2 máme budík a chystáme sa hore. Navečer som si dal ešte jeden ibalgin, pretože začínam cítiť hlavu, predsa tá výška 3817 m. Srdce nám bije ako keby sme behali 12 minutovku-zvláštny pocit. Je veľmi dobré, že na vrchol si neberieme so sebou stan, ani spacáky, iba trošku jedla, vodu...teda naľahko, tiež konečne po 4 dňoch./Na chate sú prezuvky aj WC, čiže relatívne luxus, 1 a pol l vody 5 Euro, celková kapacita chaty je 83 miest a v tomto období to je beznádejne zabookovaná rok dopredu, je len náhoda, že sa sem-tam nejaké miesto uvoľní. O 19.15 si ľahýňame spať, sme unavení a skoro ráno máme pred sebou tažký výstup. V malej izbe nás spí 20, topánky máme vedľa seba, aby boli ráno teplé. Zuby sme si samozrejme neumývali už 3 dni, lebo kefky sme si nechali dolu v kempe a sprcha nám taktiež vôbec nechýba-nesmrdíme. Budík sme nastavili na 2.00 ráno, s tým, že sme sa už na 90 percent pobalili a pripravili si veci.
Utorok 5.8.2008
Zobudili sme sa o 2.00 a vonku počuť stále silný vietor, avšak všetci sa tiež začínajú baliť a sú odhodlaní pokoriť vrchol. Ráno sme si dali po jednom chlebíku so slaninkou, aby sme aspoň niečo mali v žalúdku. Pokiaľ sme sa vychystali, poobliekali, poobúvali mačky a poupravovali celú výstroj, vyštartovali sme o 3.15. Keď sme vyšli von z chaty, bolo relatívne teplo, asi 3 stupne nad nulou, pozapínali sme čelovky, naviazali sa na lano a zaradili sme sa do lampiónového pochodu na strechu Európy Mont Blanc. V tej chvíli všetci mysleli iba na jedno a tým bol vrchol Mont Blancu. Ako som už napísal, bolo celkom príjemne teplo, avšak fúkal stále nepríjemný vietor. Spočiatku bolo šľapanie úplne v pohode, trošku strmší úsek na Duome du Gouter vo výške 4304 m nám dal zabrať, ale nebolo to nič hrozné. O 5.33 sme dorazili do malej chatky bivak Vallot, tu sme si urobili dve fotky, dali jednu čokoládovú tyčinku a kvôli veľkému počtu ľudí sme hneď pokračovali v ceste. Bivak Vallot sa nachádza vo výške 4362 m a tak sme si mysleli, že na vrchol nám už veľa nechýba. Niekto vonku zahlásil, že by to malo byť asi 2 hodiny 15 minút, tak to sme brali s rezervou a dúfali , že to nie je pravda, pretože vonku bol stále veľký vietor a dosť veľká hmla. Pomaly sme si už vypli čelovky, lebo sa rozvidnievalo, aj keď viditeľnost bola veľmi malá kvôli hmle.
Od útulne Vallot to už bolo len do kopca po úzkom chodníku. Mne sa to zdalo ako nekonečný chodník a stále sme nestretávali žiadnych zostupujúcich z vrcholu, čo nás dosť znervózňovalo, pretože to nasvedčovalo tomu, že to predsa ešte nie je tak blízko. Až sme sa dočkali nakoniec prvých zostupujúcich z vrcholu, ktorí nám oznámili, že máme pred sebou ešte 10 minút, to nás potešilo a čoskoro sme stáli na vrchole, hodiny ukazovali 7.15 a 3 stupne pod nulou. Samozrejme vysilení sme sa objali a vzájomne si pogratulovali k peknému výkonu, aj keď obidvaja sme vedeli, že nás ešte čaká dlhá cesta naspäť do kempu, teda okolo 4000 výškových metrov. Urobili sme si asi 4 zábery, ktoré sú vo veľmi nízkej kvalite, pretože v tom vetre a tej zime nám ani foťák nepracoval tak, ako by sme si želali. Zotrvali sme na vrchole asi 4 minuty a pobrali sme sa naspäť. Môžem povedať, že zvládnutie vrchola nám dodalo veľa fyzických a najmä psychických síl. Cestou dolu sme v mačkaćh doslova bežali a na Gutierke sme boli o pol 10. Tam sme si chvílu oddýchli, pobalili sme si všetky veci, teda naše ruksaky opäť nabrali na váhe asi na 15 kilogramov a o 11.10 sme sa vidali na cestu dolu strmou stenou. Tú sme zvládli za 2 hodiny a o 13.10 sme boli nedaleko chaty Tette Rousse, kde sme sa vyzliekli, lebo bolo teplejšie, napili sme sa vody, opäť zjedli čokoládovú tyčinku a čakal nás posledný úsek k zubačke, ten sme išli snáď polobehom a zbehli sme to za hodinku, zubačka nás už čakala, nasadli sme do nej a dostali sme veľkú chuť na pivo. Prestúpili sme na lanovku, ktorá nás doviezla až do Les Houches a 5 minút cesty od nej bol už náš kemp, kde sme si konečne vydýchli, zložili ťažké batohy, otvorili si pivko, a hodnú chvílu len tak relaxovali a užívali si pocit ľahkosti. Bolo krásne počasie, asi 25 stupnov, uvarili sme si cestoviny, osprchovali sa, veci sme si dali sušiť a užívali sme si to. Po dvoch hodinách oddychovania, rekapitulovania, sme naskákali do auta a nabrali azimut talianskeho pobrežia sa trošku vyhriať a porelaxovať.
Týmto sa úspešne skončil náš expedičný výlet s pokoreným cieľom, sme šťastní, že sme to zvládli bez akýchkoľvek problémov a že sa nikomu nič nestalo. Sme zase o niečo skúsenejší a odolnejší. Dúfam, že touto horou sa naše dobrodružné chúťky ešte neskončili a že čoskoro sa podrobíme nejakej ďaľšej zdolateľnej výzve.
Created by Neo
Vybrané fotečky z tejto vydarenej expedície si môžete stiahnuť cez tento link:
http://www.rapidupload.sk/file/38578/Mt-Blanc-rar.html